Ešte neviem ...

Autor: Juraj Hradský | 10.5.2011 o 8:56 | (upravené 10.5.2011 o 11:08) Karma článku: 1,75 | Prečítané:  449x

Celý tento súbor budúcich úvah, resp. literárnych, či aj celkom iných útvarov, som uložil v počítači pod značkou BBB JJJ. Bude to asi taká odkladacia zložka, pre mňa, pre Brigitku, (je to moja zákonitá manželka) ak mi bude chcieť niečo vyložiť, alebo ma len tak odložiť. Uvidíme. Ak to nebude na nič, nevadí, stačí iba malý - klik - a šup s tým do koša.

 

Ešte neviem,

bude to aj na odreagovanie, ventil na sprostosti - to snáď tak pre mňa. Brigitku sprostosť ani nenapadne a to už vôbec nie taká, aká snáď môže prepadnúť mňa.

Taká tá sprostosť z tých najsprostovatejších sprostostí a to už vôbec nemusí byť ani erotická. Taká tá hovadina, čo sa bežne stane a popácha medzi ľuďmi vonku, na ulici, v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy, či vo vnútri, v domácnosti, v úrade,

v nemocnici, v reštaurácii, v kostole, atď. Veď áno - aj v kostole sa vám môže prihodiť nejaká sprostosť, či doslova - nepríjemnosť. Ukradnú vám dáždnik, ktorý hneď pri východe z kostola môžete zakúpiť za symbolický poplatok - 50 korún. Môže sa vám tiež stať, že vaše príjemné duševné rozpoloženie a sústredenie sa na religiózne myšlienky naruší sused (ka) vedľa, či - spoza vás, ktorý (á) vás svojím výrazným hlasovým prejavom sprevádzaným totálnou absenciou hudobného sluchu  privádza do šialenstva, počas ktorého môžete kompletne dohrýzť vašu vzácnu rodinnú modlitebnú knižku. Prípadne k Vám počas nábožných spevov priplachtia zaujímavé cibuľovo cesnakové vône, skrátka dych produktov, ktorými sa nejaký dobrák pred návštevou Božieho stánku nafutroval. Môžu to byť aj alkoholické výpary tiahnúce z určitých jednotlivcov, ktorí sa už doma snažili predbehnúť kňaza a napodobniť obrad premeny vína - žiaľ - s celkom opačným účinkom. Konzument po požití väčšieho množstva vínneho moku sa stáva páchnúcim a motajúcim sa indivíduom a ako také do kostola teda nepatrí. Stane sa tiež, že do spevu zbožných chorálov a vône tymiánu sa vkradne niečo, čoho sa najskôr preľaknete, čo vás poriadne zneistí a naruší vašu kontempláciu. Napadne vás, že to nie je možné, že to predsa nemôže byť pravda, to sem do božieho stánku jednoducho nepatrí, je to nedôstojné, kruté a hlúpe. Nebudeme to naťahovať vážení priatelia, jednoducho ide o obyčajný prd, ktorý poslal kolovať po vznešených a svätých priestoroch nejaký nekultúrny jedinec, ba nebál by som sa ani výrazu - božie hovädo, ktoré si púšta vetry na špacír kde a kedy ho napadne. Alebo - a to ako kresťania môžeme, ba musíme ospravedlniť, sa to prihodilo niekomu, kto má zdravotné problémy, staršiemu človeku, ktorému už tie črevá neposkytujú takú zábezpeku, aká by sa od týchto orgánov očakávala, a - jednoducho - povolia. Takýto produkt sa potom motá po kostole a vzbudzuje veľkú nevôľu veriacich. Toto sa vám samozrejme môže prihodiť nielen v kostole, ale aj vo všetkých vyššie menovaných ustanovizniach, či dopravných prostriedkoch. A nakoľko u nás nikdy nie je núdza o zaujímavé situácie, v ktorých hraje hlúposť v našej pospolitosti hlavnú úlohu, život jednotlivca sa stáva pomerne pestrý a zaujímavý.

 

A čo tak ... , - alebo ... - , - pane Bože, toľko zaujímavých hlúpostí chodí človeku po rozume, ale väčšinou všetky majú jednu spoločnú vlastnosť - nie sú totiž verejne publikovateľné. Že prečo!? - Nuž asi preto, že sme si zachovali ani nie zdrapy, ale akési posledné útržky slušnosti, ktorá sa v tejto šialenej dobe stala naozaj tou najpopoluškovatejšou Popoluškou, akú si už dnes ani nevieme predstaviť. Slušnosť sme totiž už dávno vyhnali kdesi na perifériu, kde cintľavá a roztrasená sa prehrabáva v odpadkoch nášho svedomia ako bezdomovci, ponechaní napospas žraločiemu systému modernej skomercionalizovanej spoločnosti. Ako oni, (bezdomovci) tak aj ona  (slušnosť) občas nájde niečo užitočné v tom svojom kontajneri. To niečo, čo treba najskôr poriadne umyť, utrieť, narovnať, aby v tom odhodenom, nepotrebnom a deformovanom kúsočku niečoho objavila vlastne kúsok  seba. Odhodený kúsok niečoho, čo sa už dnes nenosí, nehodí sa, aby sa nosilo.  - Cit ?! - Slušnosť?!  V dnešnej dobe ?! Padli ste na hlavu !? S takýmto prežitkom  dnes predsa vôbec nemôžete byť úspešní, populárni a už vôbec nie mediálne známi. Jednoducho sa neodlepíte, nakoľko slušnosť, ak ňou ešte v dostatočnom objeme oplývate, vás iba zväzuje ako kovová guľa pripevnená na nohe. Tak sa konečne spamätajte a zoškrabte zo seba tie posledné zbytky slušnosti, ktoré sa na Vás tak neodstrániteľne nalepili. Môžete nadávať iba na rodičov, ktorí do Vás akosi hlbšie vštepili vlastnosť, ktorú dnes nie ste schopní iba tak odhodiť. Nuž, zrejme sa nehodíte do tohto sveta, v ktorom slušnosť iba paberkuje po morálnych smetiskách, ktoré sme všade hojne vytvorili.

Politika v morálke je to isté, ako morálka v politike. Novodobí spasitelia sľubujúci plné bruchá a peňaženky, Mesiáši národa. Veľkohubé kreatúry zovreté  korzetmi, nakoľko chrbtica už dávno prestala plniť svoju funkciu. Skrpatela, rozpustila sa  v morálnom marazme a v tekutom skupenstve opustila vážené osobnosti kloakou, ktorou ich opúšťajú aj vetry a  vytrávené zvyšky jedál z bohato prestretých stolov. Čo tam po chrbtici! Dnes?! V dnešnej modernej dobe?! Keď všetko je nahraditeľné?! Áno. Majú pravdu. Však ako sú nahraditeľné veci, telesné orgány, nahraditeľní sú aj ľudia! Tí dnes nenahraditeľní si ale vo svojej nadutosti vôbec nepripustia, že i ONI sú nahraditeľní. A slušnosť? Snáď sa raz vráti akýmsi oblúkom na svoj piedestál. Ako šaty. Móda má svoje zákonitosti. Jednou je i to, že sa vždy po rokoch vracia to, čo tu už raz módne bolo. Po rokoch sa vracia móda našich mám, starých mám, otcov a dedov. Vráti sa iste i cit, ktorý je prepotrebný k životu tak, ako vzduch, či voda. Slušnosť predsa nemôže zomrieť iba preto, že niekoľko chrapúňov sa nezmestí do svojej kože a preto radšej menia morálne princípy v prospech svojho boha. Boha mamonu a bezduchej komercie.

Moje ospravedlnenie patrí žralokom. Tým Bohom stvoreným tvorom, ktorí tu už milióny rokov brázdia oceány vo svojom nemennom životnom rituáli, ktorý im bol určený prírodou a zakódovaný do buniek pretrváva nezmenený dodnes. Preto porovnávať politikov s týmto ušľachtilým zvieraťom iste nie je v tomto prípade celkom na mieste.

Nuž - rozohnili sme sa, ale veď - nejde o piškvorky. Sú to veci zásadného významu a ako také tvoria základný morálny kódex, ktorým sa normálne a vo väčšine prípadov i celkom samozrejme väčšina ľudstva snaží riadiť. Teda až na pár výnimiek, ktoré ale potom túto slušnú väčšinu na základe totálnej absencie slušnosti, pomocou ktorej sa vyškriabali až kdesi tam hore, kam slušný človek väčšinou vôbec nedohliadne, usmerňujú a navigujú, či manipulujú miernymi kopancami a fackami  tam, kde ich chcú mať. Čiže - čo najďalej od seba. K sebe ich privolávajú a túlia do svojej širokej teplej náruče iba raz za štyri roky, to až sa začne zvolebnievať.

Kašľať na celú politiku. Ale ak chceme hovoriť o morálnom bahne, špinavostiach a rôznych aférach, vždy žiaľ skončíme iba pri tej politike. Áno vážení kresťania. Preto mi už roky nejde do tej mojej nie práve obsahom malej hlavy vtesnať myšlienka, čo pre Boha robia práve kresťania v politike. Je jedno, či sú to kresťania slovenskej, maďarskej, nemeckej, či rusínskej, alebo cigánskej národnosti. Či sú to katolíci, evanjelici, luteráni, jehovisti, metodisti, grékokatolíci, pravoslávni, cirkev bratská, židia a p. Deti Božie, ktoré chcú upraviť Božie zákony tak, aby sa do nich vtesnal aj Homo politikum!? Beda! - A ešte raz, - či trikrát beda prebeda!!! Ak je raz politika panské huncútstvo, ktoré sa postupne pretvorilo v marazmus - tam kresťan, či akýkoľvek veriaci, vyznávajúci a praktizujúci rôzne náboženstvá, nemá čo robiť. Naivita čistých, ktorí chcú prejsť bahnom bez toho, aby sa čo i len trochu zašpinili. Z naivity sa ale dá vytriezvieť - neskoro, ale predsa. V takom prípade, ak naozaj išlo iba o naivitu, zapracuje morálny kódex a politický kabaret sa pre veriaceho stáva iba spomienkou na čiernu moru a vracia sa späť, ako v biblickom príbehu o stratenom synovi - bohatší o nepríjemnú životnú skúsenosť.

Čo ale tí, ktorí si pod hlavičkou kresťanských strán vybudovali svoju politickú mašinériu a košiar s ovečkami, ktoré pokojne a spokojne cengajú zvoncami a kývajú hlavami v očakávaní chutnej paše od svojich politických kresťanských kandidátov. Svätá prostota.

O čom to tu pre Boha píšem!? Už som spomenul, že kašľať na politiku. Dá sa to dnes vôbec!? Ste ňou prerastení, priam infikovaní a vťahovaní do nej chtiac, či nechtiac. Masovokomunikačné prostriedky, reklamy, letáky, pútače, - na každom kroku vás tresnú po hlave - tu máš, kukaj, zapamätaj si hlupák, že iba vďaka nám a našej všemocnej politike sa hýbeš, existuješ a robíš to, čo by si nikdy nerobil!  Máš šancu, vďaka nám! Že nechceš!? Že nepotrebuješ!? - Nie si normálny!!! Blázon, zatvorte ho somára tam, kam patrí. Hovädo akési, chceme mu dobre a on si tu bude stavať hlavu. Potrebujeme ho raz za štyri roky a on si tu bude vymýšľať, ozembuch. Ešte to by chýbalo, aby to chytili do rúk také poctivé, naivné Božie hoviadka. Že slušnosť?! Zodpovednosť?! - A čo to ešte!? - Morálka?! - Kriste pane držte ma!! A Vy s týmto chcete ísť do politiky!? - A čo to ešte!? Robiť politiku pre ľudí!? Bez korupcie, afér, škandálov!? Božia prostota. A viete vy, čo je to hovno!? Tak to je to, čo budete mať, až s takýmto programom  prídete do parlamentu a do vlády. Že nás odstavíte od korýt!? Už môžte. Aj tak sú prázdne, vy gypsové hlavy. Sme za vodou a vy s vašou slušnosťou nás už môžte ... . Tak - Na zdar! - Šašovia v priesvitných háboch, čo chcú národu predostrieť slušnosť a čistotu.

Nuž, ak nie aj dnes, zostáva veriť, že budúca generácia si do politického košiara vlkov nepustí ... .

Možno sa to tvári ako glosa, - ale nie je to tak. Je to iba také spontánne vyjadrenie momentálnych pocitov, ktoré ma zachvátili 11. októbra 2005 o 13.05.- hod.

Hlavne je to ale tým názvom zložky. Kto už nazve akýkoľvek literárny útvar, či už ide o úvahu, glosu, reportáž, fejtón, esej, či editoriál, atď. - „Ešte neviem"? Aj to samé stojí za zamyslenie. Povŕtať sa trošku v autorovej psychike. Prečo píše takýmto spôsobom? Nie je to náhodou dôsledok jeho genetickej úchylky? Či snáď vrodenej demencie? Nepozrieme sa do jeho minulosti? Možno za to nemôže a nesie si akési stopy psychickej narušenosti v génoch po svojich predkoch. My už sa mu dostaneme na kobylku. A ak aj náhodou nie, už niečo vymyslíme. Tam nech píše o rodinnom živote mravcov a nestrká nos do nášho morálneho smetiska a bahna, smrad jeden.

Nuž - áno. Asi majú pravdu. Kým sa smrad drží iba nad tým jedným konkrétnym miestom, akoby v akomsi predĺženom kuželi, je to ako - tak v poriadku. Ak ale do toho začnete rýpať paličkou, alebo behať okolo týchto morálnych exkrementov, vietor ktorý spôsobíte, tie zaujímavé pachy roznesie po širokom okolí - a je zle. Ľudia začnú reptať. Zasmradili ste im teritórium. Či nebolo lepšie, keď ten smrad stál iba tam nad tým konkrétnym vzdialeným miestom? Mimo dohľadu a čuchu? Nakoniec vy ste ten zlý, čo tu spôsobil tú ekologickú katastrofu a nikto sa nespýta: „A kto sem všetko to svinstvo nanosil"!? Vám vymastia chrbát, lebo vy ste ten rypák, čo ich vytrhol z pohodlnej letargie a spôsobil im starosti a problémy, ktoré ich prepadli ako bojovní husári pokojnú dedinu. S tým ale treba počítať, ak sa chcete pustiť do nejakej ošemetnej témy, aj keď sa vyvarujete pomenovať konkrétne inštitúcie, či osoby. Oni už tí dotknutí, resp. tí, ktorých by sa to malo dotknúť, majú výnimočne vyvinutý zmysel na to, aby vedeli odhadnúť, že toto konkrétne sa dotýka a rýpe priamo do nich. Ale nič to. Autor nás nemenuje. Je to iba taká anonymná zlátanina, aj keď sa dá usúdiť, na koho je zlátaná konkrétne. Dnes už ale stačí iba prikryť sa hrošou kožou a zaujať polohu mŕtveho chrobáka a ono sa to všetko po chvíli vyvetrá. A - ideme ďalej. Takých kadeakých pisálkov už bolo a - prečurali sme ich.

Nuž, vyzerá to tak, že takáto politologická avantgarda slúži naozaj iba na pobavenie tých, ktorých sa bezprostredne dotýka. Bolestné a smutné je hlavne to, že tá obrovská mlčiaca väčšina, ktorej podobné „úvahy" majú pomôcť, ich alebo nečíta, alebo sa iba zasmejú a mávnu rukou. Nuž, od mávnutia rukou k zúfalému zalamovaniu rukami je naozaj iba krôčik.

Iba taký malý rozdiel v pohybe zápästia. Nachádzame sa v štádiu mávania, z akejsi pohodlnosti a v záujme ochrany vlastného pokoja. Ale niektoré tie ruky sa už zastavujú v polovičnom pohybe naznačujúcom mávanie, kým v druhej fáze nastáva to zalomenie zápästia.

Nezúfajte. Ešte čosi vydržíme. Ešte nemáme až tak veľmi rozkopané zadky a otrieskané hlavy. Nastáva obdobie hladenia. Usmejte sa a tešte sa. Idú nás hýčkať, hladkať, a v programe budú aj iné pozoruhodné úkony vážení spoluobčania. Začína sa aj riťolezectvo. Áno, vážený občan! Tvoj zadok sa v tomto období stáva veľmi váženým konglomerátom, do ktorého sa ti bude snažiť vliezť veľa politických a iných karieristov. Zaznamenáme najväčší počet riťolezcov na jeden centimeter štvorcový. Tešte sa občania. Nenahraditeľní vás potrebujú. Tí skeptickejší z nás si radšej natiahnu pod trenírky, či slipy, gumené gate. Tak, pre istotu. A vy ostatní - Pán Boh vás poteš. Za niekoľko mesačnú výdatnú masáž ritných otvorov zaplatíte vysokú daň. Ďalšie štyri roky odriekania a to samozrejme čaká aj nás ostatných. Tu už nás gumené gate neochránia.

Nuž - predčasne sa nám zvolebnieva. Nastáva čas obaľovania republiky do volebných plagátov. Z bilbordov na nás budú žiariť niekoľkometrové, počítačovými grafikmi upravené úsmevy, ktorých majitelia sa možno za posledných pár rokov budovania si vlastnej kariéry ani raz úprimne nezasmiali.

A toto má byť epilóg? Taký bezútešný, deprimujúci, nenaznačujúci nič pozitívne? Áno! Začnime konečne tú pravdu vyzliekať do naha z tých šašovských hábov, ktorými ju zakrývajú naši nenahraditeľní. Zvyknime si na to, že pravda má v sebe zakódované nudistické sklony. Najradšej sa totiž ukazuje nahá. Bude to pre nás ponaučenie ? ...

Ešte neviem" ...

Viem ale jedno. Totiž - že sa mi podarilo pod tento „zaujímavý" názov zložky usporiadať slová a vety do nemenovaného útvaru, na názov ktorého asi budem musieť prísť sám. Ono je to vlastne systém Papinovho hrnca. Ak sa zvýši tlak, uniká para s divokým pískaním a syčaním. Presne náš prípad. Vnútorné napätie sa výborne zreguluje práve takýmto vypustením nahromadenej negatívnej energie, ktorá vás vnútorne požiera. Niekedy stačí toto všetko zo seba - vyrozprávať. Kde ale máte istotu, že na prevetrávanie a pertraktovanie vašej vnútornej negatívnej energie nájdete dostatok ochotných    poslucháčov ?

No nikde! A pritom riešenie, či  východisko z vašej vnútorne napätej situácie je celkom jednoduché. Sadnúť si za klávesnicu počítača, otvoriť si zložku s nejakým zaujímavým názvom a - napumpovať ju vašimi vnútornými tlakmi (myslím tým samozrejme tlaky psychické) až kým sa vám neuľaví (myslím tým samozrejme psychicky). Že necítite úľavu ani po napísaní niekoľkých strán? - Vitajte!!

Až doteraz som si myslel, že som v tom sám, a tu - kolegovia. Nuž - pravda. Niekomu stačí zopár viet a všetko z neho spadne. Ľahučká psychika i svedomie, úsmev na tvári, pocit vznášania sa - priatelia, sú to nádherné pocity, (snáď porovnateľné iba s vykonaním

bezproblémového intímneho vylučovania), ktoré sa ale priamo úmerne krátia v závislosti od dĺžky pobytu v miestnosti, v ktorej sa nachádza váš uľavovač (počítač). Už za dverami v priestore vášho bytu to na vás striehne, pripravené okradnúť vás v okamihu o vami ťažko nadobudnutý vnútorný duševný pokoj. Rádio! Správy z rôznych staníc sa na vás valia a rezonujú vo vašom vnútre ako údery kováčskeho kladiva vo vyhni.

Správy. Sú iste dôležité. Veď informovanosť patrí do kompletnej výbavy dnešného moderného inteligentného človeka. Pokiaľ to nie sú správy z našich politických luhov a hájov, z ktorých sa žiaľ nedozviete ani o našom smerovaní, predsavzatiach, spolupráci, ozdravovaní rezortov, perspektívach sociálneho systému, či o iných, pre fungovanie štátu potrebných krokoch. Vieme všetci, čo obsahujú správy z domova. Ruvanie sa o privatizačný koláč a v dôsledku toho vytváranie či rozpúšťanie koalícií, štvanie, zlodejiny, konflikty, aféry, škandály na tých najvyšších miestach. Premiestňovanie desiatok a stoviek miliónov korún od niekiaľ niekam, od niekoho k niekomu, zvýhodňovanie, úplatkárstvo najhrubšieho zrna, ...  . Ešte?!  Myslím, že to stačí. V tejto krajine majú novinári veľmi uľahčenú prácu. Na rozdiel od kolegov hocikde v kultúrnom zahraničí - a nemusia to byť práve štáty dobrej starej tzv. západnej Európy,- si nemusia žiadne škandály vycuciavať z prsta a tŕpnuť, čo si počnú v uhorkovej sezóne.  Naši politici priam zahlcujú novinárov svojimi prehmatmi, škandálmi a aférami, koľkokrát je ťažko rozhodnúť sa, po čom skôr siahnuť. V našich končinách je pojem uhorková sezóna vlastne neznámy. Niet času zaradiť ju do nášho novinárskeho slovníka, o čo sa svojím neustálym negatívnym zviditeľňovaním výdatne starajú naši politickí predstavitelia.

Nuž, sadnime na bicykle priatelia. Vyvetrajme hlavy aby nám do nich iní bicyklisti natlačili tie svoje zvädnuté a miestami už zhnité zeleniny. Asi sa nevieme bicyklovať. Niektorí sadnú na bicykel a zastavia sa až na najvyšších politických postoch. My ostatní - tí nešikovnejší si nahonobia cestné lišaje a ten zvyšok - dobrý pocit z pohybu na čerstvom vzduchu. Je to málo? Samozrejme že nie. Je to predsa veľmi dobrý pocit použiť bicykel na takéto ušľachtilé ciele. Ale - chudák bicykel. Dá sa totiž aj zneužiť.

Zneužiť ženu je hanebné, najmä keď je zneužitá niekoľkými násilníkmi. Čaká ich spravodlivý trest. Čo ale s tými, ktorí zneužijú desaťtisíce, státisíce ľudí v rámci svojich volebných kampaní? Nič!? Nuž, áno. Doteraz sa nikomu na svete, ba ani u nás, za takýto spôsob zneužitia nič nestalo. V trestnom zákone nikde na svete nie je za takéto zneužitie občanov kolónka. Tak nám treba. Na čo je nám hlava, mozog a dajaký ten rozum v ňom ? Na čo ? - Aha. Na hovno! Asi máte pravdu priateľu. Ale ja už momentálne nemám nervy na to, aby som v tomto ďalej pokračoval, preto sa vážení priatelia radšej odmlčím a prihovorím sa vám zasa až ma napadne niečo múdrejšie, zaujímavejšie, príťažlivejšie, čitateľnejšie a čo ja viem aké ešte ... šie. Až zasa ten vnútorný tlak (psychický) bude mnou lomcovať tak, že budem počuť pískanie a syčanie papiňákov celého sveta, sadnem si k môjmu odreagovaču a zverím mu zasa zopár nevinných myšlienok. Nevinných, ako len môže byť nevinné pár dňové dieťa v postieľke. Bezbranné, nikomu neubližujúce, nikoho nevyprovokujúce, také sú i tieto moje úvahy. Ak by aj chceli byť akýmsi prostriedkom na otvorenie očí, nebude to jednoducho fungovať. Stojí im v ceste veľa bariér, cez ktoré aj keď by sa dostali, narazia na hrošie kože adresátov, ktorí sa nachádzajú už vo veľmi vysokom štádiu imunity voči takýmto prejavom. A im syndróm straty imunity - aspoň tej politickej, zatiaľ nehrozí.

Tak - na zdar,  vážení priatelia. ...

 

 

V Bratislave - Jarovciach, 11. 09. 2005                                       Juraj Hradský, FINS

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?