Bulvár nekupujem ...

Autor: Juraj Hradský | 28.5.2011 o 11:42 | (upravené 28.5.2011 o 11:50) Karma článku: 1,78 | Prečítané:  418x

Bulvár - podľa slovníka cudzích slov sa týmto pojmom označujú: „neseriózne, škandalózne a senzáciíchtivé periodiká, ktoré povyšujú komerčnú stránku vydávania nad službu verejnosti a cieľavedome sa snažia obsiahnuť čo najširšie publikum." Ich vysoký náklad a relatívne nižšie ceny sú zaštítené dostatkom inzercie. Vieme, že bulvár uprednostňuje zábavu pred politickou informáciou. Tento pojem sa zrodil v  polovici 19. storočia v Paríži, keď sa bulvárna tlač predávala na bulvároch prostredníctvom kolportáže. Tzv. seriózna tlač bola abonentom doručovala domov. Pouličná bulvárna tlač založila svoju existenciu na publikovaní prevažne poloprávd, resp. neprávd ba i výmyslov.

Bulvárna tlač teda nepatrí medzi moderné fenomény,  nakoľko neseriózne novinárstvo je rovnako staré ako seriózne. Popularita bulvárnej tlače je založená na jednoduchej psychológii. Vychádza z predpokladu, že prevažná väčšina ľudských jedincov vedome či nevedome podlieha fenoménu, ktorý si generáciami prenášame vo svojich génoch. Je to - zvedavosť. Myslím, že väčšina z nás dokáže túto ľudskú vlastnosť úspešne pacifikovať, alebo aj nie?? - O tom by svedčila popularita bulvárnych periodík a rebríček úspešnosti ich predaja. Ako to s nami vlastne je? Pristihli ste sa, že ste radikálne predniesli preslov: „Bulvár nekupujem!" ? - Začnime teda od seba, prípadne i v našom najbližšom okolí. Veď - ruku na srdce - každý z nás, i ten najzarytejší odporca bulvárnej tlače si aspoň jedenkrát kúpil toto periodikum, nakoľko ho zaujala téma článku ktorý bol propagovaný na titulnej strane. Alebo - ak aj nie práve kúpil, tak prečítal odložené niekde v čakárni, u lekára, u zubára, alebo v niektorých z úradov, v ktorých sme si už bez reptania zvykli tráviť svoj vzácny čas, lebo od nás vždy niečo potrebujú. Nuž - prečítame si, zo zvedavosti, čo a ako sa to vlastne stalo, to strašné a bombastické čo ohlasuje titulná strana takýchto časopisov, to niečo, čo vnieslo nepokoj do nášho najhlbšieho vnútra a cítime potrebu vyrovnať sa s tým tak, že si takúto informáciu prečítame. - A sme „doma!" Teda vlastne vydavateľ a majiteľ takéhoto periodika! - Dostal nás tam, kde nás chce mať, teda do polohy, z ktorej ohromným spôsobom profituje. Ak sa chcete podeliť o atraktívne, ba priam bombastické informácie ktoré ste načerpali z takýchto plátkov, nezačnete tým, že: „Kúpil (la) som si (názov bulvárnej tlače si doplňte podľa potreby sami) a tam som sa dočítal (la) ... . Nie, vy predsa nie ste členom tej akejsi bezduchej masy ktorá vo vytržení sleduje informácie z bulvárnej tlače. Vy takúto informáciu sprostredkujete s určitým odstupom, teda: „Kolega (kolegyňa) čítala v (názov bulvárnej tlače si doplňte podľa potreby sami)" ... , alebo: „V autobuse som ponad plece  čítal (la)" ... . Čiže, ako slušným a inteligentným ľuďom sa nám akosi bridí priznať sa, že takúto tlač nielen čítame, ale že si ju dokonca aj kupujeme. Lebo raz darmo, i ten najinteligentnejší a najslušnejší jedinec sem - tam podľahne i takej celkom hlúpej zvedavosti a poteší sa - alebo aj nie - správam, ktoré takéto periodiká ponúkajú, aby zasa možno aj zhnusený spôsobom ich prezentácie na dlhší čas takúto tlač ignoroval. Nakoniec, prečo hovoriť neadresne - sám nie som zástancom preberania informácií z bulvárnej tlače. Ale - stalo sa mi, že som si niečo, čo sa tvárilo naozaj vážne a zaujímavo - prečítal. A nie iba pohodené niekde v čakárni a v už spomínaných miestach. Kúpil som si. Ale prisahám, že už to pár rokov nerobím. A nie iba preto, že som sa sám stal terčom ich britkého pera. Nie je to pre mňa príliš lichotivá prezentácia, ale môj zmysel pre humor mi nebráni podeliť sa aj o takúto skúsenosť. Počas prezentácie osláv 200. výročia obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami sa konalo veľa zaujímavých podujatí. Viacerých som sa aktívne zúčastňoval a zvlášť jedno mi utkvelo v pamäti - práve zásluhou „nášho bulváru." Bola usporiadaná beseda o tejto udalosti v kaviarni Štefánka za účasti hostí z francúzskeho veľvyslanectva, historikov a známych osobností. Priniesol som aj delovú guľu, ktorá bola svojho času zamurovaná v jednom z domov na Zuckermandli, ako ukážka munície, ktorou napoleonské vojská bombardovali mesto. Reportérka ma vytiahla, že potrebuje fotografie, aby som zobral aj guľu do ruky - nuž - prečo nepotešiť to milé stvorenie. Potešil som, ale - ona veľmi nepotešila mňa. Na druhý deň som mal možnosť vidieť v tomto bulvárnom časopise svoju fotografiu s obrovským nadpisom: „Má doma Napoleonove gule." Nuž, zaujímavé konštatovanie a hlavne vyňatie tejto „pozoruhodnej informácie" z tej plejády, ktoré tu boli spomenuté. I teraz mám na tvári pobavený úsmev. Stal som sa istú dobu objektom žartov kolegov a známych, ale nakoniec to bolo síce aj keď nie veľmi dôstojné, ale aspoň humorné doloženie spomínaných osláv. Musím zároveň pripomenúť, že to nie je dôvod, prečo bulvár nekupujem. Jednoducho i táto príhoda a veľa ďalších, ktoré zažili kolegovia ma utvrdili v tom, že v tomto druhu tlače jednoducho seriózne sa tváriace informácie majú hodnotu lacného a zlého tovaru zabaleného v pestrých a lákavých obaloch. Nuž, psychológia a poznanie základných vlastností nás, konzumentov vydavateľov bulvárnych periodík nikdy nesklame ...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?