K.K. Infanterie regiment No. 2 Alexander I. Kaiser von Russland

Autor: Juraj Hradský | 6.6.2011 o 11:45 | (upravené 6.6.2011 o 12:25) Karma článku: 5,41 | Prečítané:  596x

Medzi tzv. „bratislavské historické kuriozity“ patrí aj jej vojenská minulosť. Kto z nás už dnes vie, že sám cár Alexander I. obdivoval bratislavský pluk HILLER natoľko, že mu ho cisár František I. v roku 1815 daroval? Tento bratislavský pluk bol zložený zo Slovákov ..., ako to vlastne bolo? ...

Cár Alexander I. (1777-1825)Cár Alexander I. (1777-1825)

Veľa mužov a mladých chlapcov boli príslušníkmi bratislavského pluku HILLER. Už od 30. augusta 1813 bojovali proti napoleonským vojskám v bitke pri Kulme (Chlumci). Bojovali statočne a ich pluk bolo v boji vidieť. Všimol si ho aj ruský cár Alexander, ktorý po bitke vyznamenal plukovníka Torryho - veliteľa pluku Hiller, vysokým vojenským vyznamenaním - Radom sv. Vladimíra 2. triedy.  Príslušníci uvedeného bratislavského pluku sa zúčastnili 16. - 19. októbra 1813 aj bitky národov pri Lipsku a v marci 1814 postupovali na Paríž. V roku 1815 príslušníci tejto jednotky tvorili sprievod cisárovi Františkovi I., ako čestná jednotka pri jeho návrate do Viedne. Pri slávnostnej vojenskej prehliadke predviedol pluk Hiller sám cár Alexander, ktorý si bratislavskú jednotku obľúbil pre statočnosť už v bitke pri Kulme (Chlumci). František I. tento pluk venoval cárovi Alexandrovi, ktorý dal pluku svoje meno. Od tých čias niesol pluk meno 2. peší pluk Alexander I., cár ruský. Do 2. pešieho pluku Alexander boli verbovaní muži z troch slovenských žúp - bratislavskej, nitrianskej a trenčianskej. Svoju statočnosť prejavili a ukázali už v spomínanej bitke pri Kulme (Chlumci). Majiteľmi pluku boli až do roku 1918 všetci cári z rodu Romanovcov. Pluk dedili, meno však zostalo rovnaké -  2. peší pluk Alexander I., cár ruský.

Alexandrov pluk spomína vo svojej práci „Starý i nový věk" aj Ľudovít Štúr. Odvoláva sa na statočnosť pluku, ktorý bol zložený prevažne zo Slovákov. Svedčí o tom aj fakt, že poľným kurátom (kaplánom) pluku bol po celé obdobie napoleonských vojen Ján Hazucha zo Záhoria.  Alexandrov pluk, ako píše ďalej, bojoval v dôležitej bitke pri Asperne (21.- 22. 5. 1806) a v ťažkej, krvavej bitke pri Lipsku (16.- 19. 10. 1813).

V tejto práci dal priestor spomienkam starého slovenského vojaka z Alexandrovho pluku. Ich autentický základ doplnil vlastnou autorskou invenciou. Spomienky však odrážajú skutočnosť. Starý vojak okrem iného hovorí:

„Slovák som pane, celá moja rodina slovenská jest, i pluk Alexandrov, v ktorom som slúžil, náleží z čírych Slovákov. Švárny jest to pluk ten Alexandrov a chlapci chvatní do boja ako jastrabi do kureniec.  Hoj, pane! Mnoho bych vám vypravovať mohol o hrdinstve našom! Pri Asperne stáli sme v takom ohni a tak sme bajonetmi dorážali na nepriateľa, že sotva jedna compánia zostala z celého pluku nažive. Ale i odmenil kráľ náš udatnosť svojich statných vojakov! Dostali sme dvojnásobný plat a vína sme mali ako vody. I veliteľ náš chválil velice hrdinskosť našu v rozkaze vojenskom. Vyplnil sa zanedlho na to pluk náš vojakmi, lebo k nemu popristávalo veľké množstvo našich chasníkov, ku ktorémuž radi pristávajú, lebo my starí zachádzame s tými novými ako s našimi synmi a pluk náš má veru slávne meno.

Po niekoľkých rokoch tiahli sme potom, pane, k Lipsku. No bola to bitka, akej snáď ešte svet nepamätá. Na sta tisíc bolo z oboch strán, tri dni hrmeli delá, tri dni neustávali sekať meče a bodať bajonety naše, tisíce padlo, ale sme vyhrali slávne víťazstvo a premohli nepriateľa. A potom, pane môj, vtrhli sme po čase víťazoslávne i do samej Paríže so spojencami našimi Rusmi, silnými bojovníkmi a Prušiakmi."

Toľko spomienky starého vojaka. Ľudovít Štúr uvádza aj dobovú vojenskú pieseň o Alexandrovom pluku:

 

 

Pri Lipsku sme bojovali,

jak múr v ohni bitky stáli,

V chrabrom Alexandrovom pluku

Slovák švihal silnú ruku

chrabrý Chorvat so Slovákom

a udatný Čech s Poliakom

za vlasť, kráľa padali.

Po strašlivém diel hrmení,

dlhom, statnom bojovaní

nepriateľ bol premožený.

Účasť Slovákov v napoleonských vojnách zaznamenala aj slovenská ľudová tvorba. Ako príklad poslúži nasledujúca pieseň:

Káraj Boh každého, čo rád vojnu dvíha

a čo na mojeho parobečka číha.

I nech pán Boh kára toho Bonapartu

mnoha še sestara pro neho pod partu.

 

V inej dobovej ľudovej piesni sa spieva :

 

Odpísal nám kráľ uhorský list z vojny,

aby išli mladší chlapci do vojny.

odpísal nám kráľ uhorský túto noc,

aby išlo tisíc chlapcov na pomoc.

Pôjdu peší, nič nespravia, vrátia sa,

pôjde kapráľ i s hajdúchom, zvadia sa.

Ešte pôjdu železníci sprobovať

a tí budú nad Francúzom bojovať.

Keď počali Bonaparta lapati,

hneď im počal francúzsku zem dávati.

Ale oni predsa na to nedbali,

len Francúza medzi vodu zahnali.

Medzi múrom na Sionu tam hynie,

tam sa jeho panovanie pominie.

V ľudovej tvorivosti sú zachytené rôzne dejinné udalosti a práve obdobie napoleonských vojen bolo pre tvorbu inšpiratívne, o čom svedčia aj uvedené piesne.

Nuž - história Bratislavy - i tá vojenská, je naozaj bohatá a iste stojí za to oboznámiť sa s ňou. Snáď aj takouto formou - v blogu? ...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?