Franz Liszt a jeho "slovenské" korene ...

Autor: Juraj Hradský | 6.6.2011 o 14:29 | (upravené 6.6.2011 o 14:36) Karma článku: 3,97 | Prečítané:  562x

Udalosť, ktorá významným spôsobom zasiahla do dejín hudby, sa odohrala v roku 1775. V rímsko-katolíckom barokovom kostole Márie Magdalény v Rusovciach, ktorý nechal v roku 1668 postaviť majiteľ rusovského panstva uhorský palatín gróf Štefan Zichy, zosobášil 17.1.1775 farár  Štefan Kempffer ktorý tu pôsobil od roku  1758 do roku 1775, dvadsaťjeden ročnú rodáčku z Rusoviec Barboru Schlesack a devätnásť ročného rodáka z Rajky Adama Juraja Lista, školského inšpektora, notára a župana.

Franz Liszt 1811-1886Franz Liszt 1811-1886

Obaja boli deťmi želiarov. Nik zo zúčastnených na tomto obrade nemohol tušiť, že tento manželský zväzok sa stane základom „genetického procesu", ktorého výsledkom v ďalšej generácii bude zrod velikána európskej a svetovej hudby 19. storočia, hudobného génia - Franza Liszta. O tomto vnukovi Adama Juraja Lista a Barbory Schlesack, ktorý sa narodil 36 rokov po ich svadbe napísal Charles Hallé, znalec dejín hudby medzi iným aj nasledovné : „Bol to obor". Potomok želiarov z Rusoviec, z tohto „geniom loci" ožiareného kúta Uhorska medzi Karpatmi, Dunajom a Neziderským jazerom, sa vďaka svojmu hudobnému nadaniu a genialite stal nesmrteľným. Jeho génius mu otvoril dvere do najvyššej európskej spoločnosti. Pohyboval sa v najznámejších európskych kultúrnych centrách - Paríž, Londýn, Weimar, Rím, Benátky, Antverpy, Hannover. Privlastňovala si ho celá kultúrna Európa. Napriek kolosálnym úspechom vo „veľkom svete" túžil po blízkosti a prítomnosti prostého vidieckeho prostredia, z ktorého vzišiel.

Prvou „adoptívnou krajinou" sa mu stalo Francúzsko. Neskôr svojím pobytom vo Weimare  vtlačil tomuto mestečku pečať pútneho miesta. Počas 19. storočia sem putovali nádejní hudobníci z celej Európy. Posledné dve desaťročia svojho života pôsobil Franz Liszt v triangli Budapešť, Weimar, Rím. Ale na svoje korene v Uhorsku nikdy nezabudol, čoho dôkazom je  jeho hudobná tvorba hlavne z posledného obdobia. Kozmopolitné prvky, akýsi svetový štýl ako aj intonácie a rytmy rodného Uhorska sa v jeho tvorbe stále viac približujú, aby v posledných rokoch jeho života vytvorili neoddeliteľnú jednotu. Tvorí diela s podstatne hĺbavejším umeleckým duchom. Fragmentárna hudobná dráma - Pašiové oratórium „Via Crucis" vznikla v Ríme v rokoch 1878-79 a práve ona je dôkazom tohto posunu. Jednoduché (puritánske) chorálové melódie komplikuje svojimi harmonickými posunmi. Gregoriánska modalita je tu pretkaná melodikou východoeurópskej ľudovej hudby.

Franz Liszt mal veľmi pekný vzťah k rodine Zichy. Tento vzťah iste vo veľkej miere ovplyvnili dvaja nadaní umelci - gróf Gejza Zichy, (1847-1924), hudobný skladateľ a klavírny virtuóz, žiak Franza Liszta a gróf Michal Zichy, (1827-1906), neskôr slávny maliar. Práve on venoval Franzovi Lisztovi v roku 1881 perokresbu s názvom „Od kolísky až po hrob", ktorá inšpirovala umelca k skomponovaniu svojho posledného orchestrálneho - programového diela (1882).

Parabolické tableau - symfonická báseň :

I.  Kolíska

II.  Boj o bytie

III.  Ku hrobu : Kolíska budúceho života

Franz Liszt preklenul tieto zjednodušujúce vyjadrenia v svetovom - nadnárodnom štýle, s dôrazom na východoeurópske prvky.

Jeho osobnosť a geniálne umenie právom tvoria základy hudobnej kultúry zobúdzajúcej

a formujúcej sa Európy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?