"Stratili ste dieťa?!" ...

Autor: Juraj Hradský | 13.6.2011 o 10:21 | (upravené 13.6.2011 o 10:31) Karma článku: 6,85 | Prečítané:  543x

„To je hrozné, nezodpovedné, veď to nie je dáždnik, ani noviny, čo zabudnete v autobuse." Takto som sa ešte donedávna pohoršoval aj ja, keď som si v televízii, alebo pri rozhovoroch s priateľmi vypočul, ako sa stratilo dieťa. Hovoril som si, človeku sa môže naozaj prihodiť všeličo, ale - stratiť dieťa??? to určite nie! To vám váš zmysel pre zodpovednosť predsa nemôže dovoliť. Nuž - tieto kategorické vyhlásenia som bol nútený korigovať po absolvovaní sobotnej rekonštrukcie historickej bitky o Bratislavu v Sade Janka Kráľa.

Šesťročný potomok sa už pár dní pred inkriminovanou udalosťou vytešoval, ako sa prejde po vojenskom tábore, odskúša bodák, šabľu, pištoľ či pušku, či sa ponosí na koni. Nuž - prisľúbil som, nakoľko medzi aktérmi rekonštrukcie som mal priateľov, ktorí všetky tieto chlapčenské túžby mohli naplniť. Na „mieste činu" bolo rušno, vojaci, kone, nedočkaví diváci a chlapča, ktoré vzrušene nasávalo atmosféru tábora a bojiska. Priateľov sme stretli, porozprávali - ale jednotky sa formovali k nástupu na bojisko a tak sme sa vybrali nájsť si miestečko aj my. Lenže - cestou sme ešte stretli známych a chlapča si chcelo zblízka pozrieť nástup francúzskych jednotiek, ktoré pochodovali na bojisko. Blahosklonne som mu to dovolilo s tým, že je to dvadsať metrov a predsa na neho dobre vidím. Až tu som pochopil čo to znamená: „Jeden kuk - vidím, druhý kuk - a už nevidím." Bolo to, pár sekúnd, kým som vrátil pohľad na miesto, kde sa pohyboval fafrnok a - nebolo ho. Povedal som si, išiel kúsok za nimi, vráti sa. Nevrátil. Poprosil som priateľov, aby mi ho pomohli hľadať. Jeden zostal pri lavičke, kam sa mal vrátiť a my ďalší piati sme sa rozbehli po okolí. Hľadal ho aj kamarát, husár na koni, ktorý mal z tej výšky predsa len lepší prehľad - nič. Asi po desiatich minútach, keď som uvažoval, že zájdem na improvizovanú tribúnu a nechám ho vyhlásiť, mi zazvonil mobil. Neznáme číslo - ohlásil som sa. Na druhom konci sa ozval príjemný ženský hlások, ktorý sa ma opýtal: „nestratilo sa vám náhodou dieťa? - ale stratilo milá pani a hľadá ho niekoľko zúfalcov a husársky regiment." Dohodli sme sa kde si prevezmem straty a nálezy a pani mi priblížila ako sa k nemu dostala. Chlapec kričal: „Tatoooo, Jurkoooo" - tak sa mu prihovorila, nakoľko už začal poťahovať nosom. Povedal, že sa stratil tatovi a na moje prekvapenie - nadiktoval jej číslo môjho mobilu. Milá pani chválila, že je šikovný a tak sme chvíľu zotrvali v príjemnom rozhovore. Chlapča sa už nestratilo, tento raz stálo pri mne a držalo ma za ruku. Obvolal som potom kolegov, že je všetko v poriadku a ruším pohotovosť. Venovali sme sa potom udalosti, pre ktorú sme prišli. Po boji sa vojaci presunuli do stanového tábora a tu už si Miško prišiel na svoje. Skúsil šabľu, bodák, podržal husársku pištoľ, pušku a dostal odpovede na svoje nekonečné otázky. Rozlúčili sme sa s priateľmi a poberali sme sa domov. Nedalo mi to a opýtal som sa ho, odkiaľ pre Boha vedel moje telefónne číslo? - Škôlkar odvetil, že maminka mu napísala svoje aj moje a on sa to naučil.  Pochválil som ho a zároveň ma prepadla nepríjemná myšlienka: „čo keby sa pomýlil a nadiktoval mamine číslo?!!!"

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?