Prváci na hodine náboženstva ...

Autor: Juraj Hradský | 4.10.2011 o 14:30 | (upravené 4.10.2011 o 14:37) Karma článku: 4,07 | Prečítané:  513x

Zvedavosť je iba jednou z množstva ľudských vlastností, ktoré nám (verím že vo väčšine prípadov) od detského veku pomáhajú pozitívnym spôsobom formovať svoju osobnosť. Tá tzv. pozitívna zvedavosť podnecuje vnímavosť a túžbu po poznaní. A deti, hlavne tie malé, sa vlastne iba pýtajú. Všetko je pre nich nové, zvláštne, neznáme a tak nasleduje nekonečný rad otázok. Myslím že akýmsi kulminačným bodom je premena škôlkara na školáka - teda - na žiaka prvej triedy základnej školy. Nové prostredie, učitelia, vychovávatelia, spolužiaci, veci a hlavne - celkom nový spôsob správania sa a prístup, ktorý zastrešuje školský poriadok. Domáci a škôlkarsky maznáčik sa stáva vážený žiakom, objektom nasávania vedomostí.

Školský rozvrh hodín je daný a žiačikovia majú možnosť stať sa svedkami naozajstnej výuky - nie iba takej z detského hrania sa na školu. Učia sa písať, pri čítaní sa dozvedia že mama má Emu a naopak a teší ich, že si túto informáciu postupne  dokážu prečítať bez pomoci pani učiteľky. A ďalej matematika, výtvarná výchova, anglický jazyk - všetko predmety ktoré v sebe ukrývajú tajomstvá nepoznaného - resp. inak poznaného, čo je podnetom na otázky, ktoré trpezlivé učiteľky rady zodpovedajú. Hodina náboženstva - ak vaše dieťa navštevuje školu, kde tieto hodiny sú súčasťou vyučovacieho procesu, je taktiež niečím novým. Myslím, že nie je chybou ak sa deti oboznamujú s vierou spôsobom im vlastným - teda formou rozprávkových príbehov. Veľa vecí je pre nich nepochopiteľných - a tu je dôležitá osobnosť vyučujúceho, aký spôsob informovania si zvolí. Ak nesprávny, dosiahne iba to, že deťom sa stanú tieto témy cudzie, nepochopiteľné a teda zlé a hodina náboženstva sa pre nich stane nočnou morou. Veľa tém je nepochopiteľných aj pre nás, dospelých, pričom sa snažíme nachádzať vysvetlenia a následne uspokojivo odpovedať aj na otázky malých zvedavcov. A ich zvedavosť je veľká. Spomeňte si, ako ste s problémami čítali deťúrencom rozprávky, ktoré boli neustále prerušované zvedavými otázkami. Nuž a v rozprávkach je všetko jasné - aspoň pre nás a pokojne môžeme poskytnúť vyčerpávajúce odpovede. Čo ale možno očakávať od učiteľa, ktorý na zvedavé otázky detí na náboženské témy typu: „Čo je nad nebom"? - má iba stereotypné odpovede: "To nevie nikto". Škoda. Ak je učiteľ náboženstva veriaci - čo by asi mal byť - zachránila by ho tá najjednoduchšia odpoveď: „To vie iba Boh". Ale detské otázky niekedy naozaj nie sú jednoduché a skryť sa za takúto odpoveď môžeme iba v tých najnevyhnutnejších prípadoch. Použil som ju raz, keď mi šesťročný syn povedal: "Prečo nemá Pán Boh chlapov rád? Lebo keby ich mal rád, urobil by aj ženy z hliny a nemuseli nám chýbať rebrá."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?