Na počiatku iste stála imunita ako biologicky vrodená, alebo získaná odolnosť živého organizmu voči nákaze. Od prapočiatkov ľudstva sa stretávame s liečiteľským fenoménom ktorý celkom prirodzene vznikol v dôsledku sebazáchovy ľudských jedincov, ale zároveň treba dodať, že tento pud nebol daný iba im, ale viedol i zvieratá, živočíchov, ktorí v prírode nachádzali látky potrebné na liečenie ich telesných schránok. Čiže, ak máme šťastie a nachádzame sa v dobrej zdravotnej kondícii, imunita je súčasťou aj našej telesnej schránky. Ak ju teda máme, môžeme byť na výsosť spokojní. Ale, ako to už býva, niektorým jedincom sa prihodí, že keď už majú vlastne všetko, vrátane spomínanej imunity, niečo im ešte stále chýba. Napokon ale prídu na spásnu myšlienku hľadať to „niečo" v politike. Viackrát sme sa (samozrejme akože ináč - pri pive) zaoberali myšlienkou - čo núti úspešných a veľakrát aj slušných ľudí vstúpiť do politického trasoviska a v záujme ideí strán ktoré sa rozhodli reprezentovať potlačia v sebe hodnoty ktoré považovali za dobré a správne v mene dosiahnutia akéhosi „vyššieho cieľa". Lebo - možno sa budete čudovať, ale v politike sa nájdu aj slušní ľudia, ktorí sem neprišli ani naplniť svoje ješitnosťou a komplexami ráňané sebavedomie, ani peňaženky, ani mocenské ambície. Jednoducho prišli s úmyslom pomôcť v rámci vlastných síl a možností naplniť myšlienky, za ktoré im stálo za to zabojovať v politickej kampani. Čo sa s týmito ľuďmi ale potom udeje?? - Adekvátne k vytýčeným cieľom tej ktorej strany či hnutia si posunú svoj rebríček hodnôt? Politické hryzovisko s rizikami priamo úmernými jednotlivým cieľom. Ale pre uľahčenie jestvovania osôb so statusom „homo politikum" je tu záchranný pás v podobe ďalšej imunity - poslaneckej. Široký záber tejto imunity sľubuje okresať každá doterajšia opozícia, samozrejme iba potiaľ, kým sa sama nedostane k moci. Potom nastáva problém - ktorý sa už ale žiaľ netýka ich. Nová opozícia ktorá počas svojho obdobia moci statočne odolávala okliešteniu ich imunitných poslaneckých výsad, trúbi do boja za dokonca až zrušenie poslaneckej imunity. Táto platonická snaha novodobých Don Quijotov nenachádza odozvu presne tak, ako ju nenachádzala ani v predchádzajúcich obdobiach. A tak občan - rešpektuj parlamentné ihrisko a hráčov v ňom. Je to ich hra do ktorej by zrejme najradšej nikoho nepustili a hrali by ju za utesnenými dverami. Až sem ale ich imunitné výsady našťastie nesiahajú. Rešpektujeme, že politika a politici jednoducho musia byť. Štát má a aj musí určitým spôsobom fungovať a ak práve nie sme zástancami monarchistického zriadenia, toto fungovanie majú zabezpečovať jeho politickí predstavitelia, ktorých si volíme v slobodných voľbách. Už cez dvadsať rokov pozorujeme ich snahy, chybné rozhodnutia, korupčné škandály, menšie a väčšie úspechy ktoré zasa len prekryjú nechutné praktiky a tak máme možnosť sledovať toto pestré politické panoptikum bez toho, aby bol aj niekto braný na zodpovednosť za škody, ktoré spôsobil. Nepodarok vyprodukovaný v pracovnom procese vám celkom samozrejme strhnú zo mzdy. Kto postihne nepodarky vyprodukované v legislatíve, tendroch, nesprávne rozhodnutia a klientelizmus? Nuž, kam nesiaha imunita, tam začína partajná súdržnosť a falošná solidarita. Naozaj bude platiť, že do politiky slušní ľudia nejdú?? Začiatkom deväťdesiatych rokov (1991) som si vypočul rozhlasovú reportáž s istým kňazom z USA, ktorý sa vyjadril, že politici sú vlastne duševne chorí ľudia. Chorí neskrotnými ambíciami a túžbou po moci, snahou hýbať a manipulovať ľuďmi, ovládať ich práve z pozície moci a zákonov ktoré sami tvoria. Že sú to vlastne blázni, chorí ľudia, oveľa nebezpečnejší ako tí, ktorých zatvárajú do psychiatrických zariadení, lebo dokážu napáchať ohromné škody a ovplyvňovať životy miliónov ľudí bez rizika že ich niekto zbaví svojprávnosti a zatvorí do blázinca. Ľudia ale prijali túto hru a sami si týchto ľudí volia ako svojich predstaviteľov. Redaktorka mierne zhrozene položila otázku: „ A to myslíte aj pána prezidenta USA?" Kňaz nato odpovedal: "Samozrejme, veď ten touto chorobou trpí najviac. Vyberú si ho konzorciá, koncerny, spoločnosti, aby tam spolu s ďalšími senátormi reprezentoval ich predstavy a záujmy." Vtedy po čerstvom nadobudnutí slobody sme boli z týchto slov dosť vyvedení z miery a pritom to bol iba jasný príklad demokratického vyjadrenia svojho názoru v praxi - ktorú sme si ešte v tej dobe nestihli osvojiť. Nuž, na nás je to aj v dnešnej dobe trošku silná káva.
Ale čo s imunitou?? Budeme teda s očakávaním sledovať, ktorá politická garnitúra pani imunite konečne zloží aspoň niekoľko z tej kopy sukní, do ktorých si ju naši politickí predstavitelia zaodeli. A ak aj nie my, tí mladší sa iste dočkajú čias, keď privilégium poslaneckej imunity bude platiť iba na ich vzájomné osočovanie sa v parlamente a za priestupky a trestné činy budú postihovaní rovnako ako všetci, ktorí vedome porušujú zákon.
