Bulvár nekupujem ...

Autor: Juraj Hradský | 28.5.2011 o 11:42 | (upravené 28.5.2011 o 11:50) Karma článku: 1,78 | Prečítané:  430x

Bulvár - podľa slovníka cudzích slov sa týmto pojmom označujú: „neseriózne, škandalózne a senzáciíchtivé periodiká, ktoré povyšujú komerčnú stránku vydávania nad službu verejnosti a cieľavedome sa snažia obsiahnuť čo najširšie publikum." Ich vysoký náklad a relatívne nižšie ceny sú zaštítené dostatkom inzercie. Vieme, že bulvár uprednostňuje zábavu pred politickou informáciou. Tento pojem sa zrodil v  polovici 19. storočia v Paríži, keď sa bulvárna tlač predávala na bulvároch prostredníctvom kolportáže. Tzv. seriózna tlač bola abonentom doručovala domov. Pouličná bulvárna tlač založila svoju existenciu na publikovaní prevažne poloprávd, resp. neprávd ba i výmyslov.

Bulvárna tlač teda nepatrí medzi moderné fenomény,  nakoľko neseriózne novinárstvo je rovnako staré ako seriózne. Popularita bulvárnej tlače je založená na jednoduchej psychológii. Vychádza z predpokladu, že prevažná väčšina ľudských jedincov vedome či nevedome podlieha fenoménu, ktorý si generáciami prenášame vo svojich génoch. Je to - zvedavosť. Myslím, že väčšina z nás dokáže túto ľudskú vlastnosť úspešne pacifikovať, alebo aj nie?? - O tom by svedčila popularita bulvárnych periodík a rebríček úspešnosti ich predaja. Ako to s nami vlastne je? Pristihli ste sa, že ste radikálne predniesli preslov: „Bulvár nekupujem!" ? - Začnime teda od seba, prípadne i v našom najbližšom okolí. Veď - ruku na srdce - každý z nás, i ten najzarytejší odporca bulvárnej tlače si aspoň jedenkrát kúpil toto periodikum, nakoľko ho zaujala téma článku ktorý bol propagovaný na titulnej strane. Alebo - ak aj nie práve kúpil, tak prečítal odložené niekde v čakárni, u lekára, u zubára, alebo v niektorých z úradov, v ktorých sme si už bez reptania zvykli tráviť svoj vzácny čas, lebo od nás vždy niečo potrebujú. Nuž - prečítame si, zo zvedavosti, čo a ako sa to vlastne stalo, to strašné a bombastické čo ohlasuje titulná strana takýchto časopisov, to niečo, čo vnieslo nepokoj do nášho najhlbšieho vnútra a cítime potrebu vyrovnať sa s tým tak, že si takúto informáciu prečítame. - A sme „doma!" Teda vlastne vydavateľ a majiteľ takéhoto periodika! - Dostal nás tam, kde nás chce mať, teda do polohy, z ktorej ohromným spôsobom profituje. Ak sa chcete podeliť o atraktívne, ba priam bombastické informácie ktoré ste načerpali z takýchto plátkov, nezačnete tým, že: „Kúpil (la) som si (názov bulvárnej tlače si doplňte podľa potreby sami) a tam som sa dočítal (la) ... . Nie, vy predsa nie ste členom tej akejsi bezduchej masy ktorá vo vytržení sleduje informácie z bulvárnej tlače. Vy takúto informáciu sprostredkujete s určitým odstupom, teda: „Kolega (kolegyňa) čítala v (názov bulvárnej tlače si doplňte podľa potreby sami)" ... , alebo: „V autobuse som ponad plece  čítal (la)" ... . Čiže, ako slušným a inteligentným ľuďom sa nám akosi bridí priznať sa, že takúto tlač nielen čítame, ale že si ju dokonca aj kupujeme. Lebo raz darmo, i ten najinteligentnejší a najslušnejší jedinec sem - tam podľahne i takej celkom hlúpej zvedavosti a poteší sa - alebo aj nie - správam, ktoré takéto periodiká ponúkajú, aby zasa možno aj zhnusený spôsobom ich prezentácie na dlhší čas takúto tlač ignoroval. Nakoniec, prečo hovoriť neadresne - sám nie som zástancom preberania informácií z bulvárnej tlače. Ale - stalo sa mi, že som si niečo, čo sa tvárilo naozaj vážne a zaujímavo - prečítal. A nie iba pohodené niekde v čakárni a v už spomínaných miestach. Kúpil som si. Ale prisahám, že už to pár rokov nerobím. A nie iba preto, že som sa sám stal terčom ich britkého pera. Nie je to pre mňa príliš lichotivá prezentácia, ale môj zmysel pre humor mi nebráni podeliť sa aj o takúto skúsenosť. Počas prezentácie osláv 200. výročia obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami sa konalo veľa zaujímavých podujatí. Viacerých som sa aktívne zúčastňoval a zvlášť jedno mi utkvelo v pamäti - práve zásluhou „nášho bulváru." Bola usporiadaná beseda o tejto udalosti v kaviarni Štefánka za účasti hostí z francúzskeho veľvyslanectva, historikov a známych osobností. Priniesol som aj delovú guľu, ktorá bola svojho času zamurovaná v jednom z domov na Zuckermandli, ako ukážka munície, ktorou napoleonské vojská bombardovali mesto. Reportérka ma vytiahla, že potrebuje fotografie, aby som zobral aj guľu do ruky - nuž - prečo nepotešiť to milé stvorenie. Potešil som, ale - ona veľmi nepotešila mňa. Na druhý deň som mal možnosť vidieť v tomto bulvárnom časopise svoju fotografiu s obrovským nadpisom: „Má doma Napoleonove gule." Nuž, zaujímavé konštatovanie a hlavne vyňatie tejto „pozoruhodnej informácie" z tej plejády, ktoré tu boli spomenuté. I teraz mám na tvári pobavený úsmev. Stal som sa istú dobu objektom žartov kolegov a známych, ale nakoniec to bolo síce aj keď nie veľmi dôstojné, ale aspoň humorné doloženie spomínaných osláv. Musím zároveň pripomenúť, že to nie je dôvod, prečo bulvár nekupujem. Jednoducho i táto príhoda a veľa ďalších, ktoré zažili kolegovia ma utvrdili v tom, že v tomto druhu tlače jednoducho seriózne sa tváriace informácie majú hodnotu lacného a zlého tovaru zabaleného v pestrých a lákavých obaloch. Nuž, psychológia a poznanie základných vlastností nás, konzumentov vydavateľov bulvárnych periodík nikdy nesklame ...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žena, ktorá prežila Mengeleho pokusy, koncentrák aj pochod smrti

Viola Fischerová zomrela vo štvrtok vo veku 94 rokov.

TECH

Mesiac som žil v inteligentnej domácnosti. A takto to dopadlo

Inteligentná domácnosť je drahá. Slovenským príkazom zatiaľ nerozumie.


Už ste čítali?